Žumpy a ekológia
Jeden z najvýznamnejších rozdielov medzi vyspelými a rozvojovými krajinami možno hľadať aj v spôsobe nakladania s odpadovými vodami. Vyspelé krajiny sa snažia prostredie čo možno najmenej zaťažovať odpadovými vodami. V rozvojových krajinách na tom nikomu veľmi nezáleží.
V ideálnej krajine sú všetky domácnosti napojené na verejnú kanalizáciu a čistiarne odpadových vôd. Realizácia takejto siete je však nesmierne finančne náročná. Nákladné je najmä odkanalizovanie vzdialených obcí. Aj na Slovensku stále existujú množstvo dedín, kde kanalizácia stále nie je.
Betónové žumpy určite ešte dlhé roky zostanú kľúčovým nástrojom ochrany životného prostredia. Kvalitné betónové žumpy sú mimoriadne dôležité najmä v oblastiach, ktoré sú zároveň zdrojom pitnej vody. Prakticky v každej obci sa okrem žúmp nachádzajú aj studne.
Podzemná voda by tak nikdy nemala prísť do kontaktu s odpadovými vodami domácností. Inak by došlo k znečisteniu pitnej vody, čo môže mať závažné zdravotné následky.
Betónové žumpy – kvalita, na ktorú sa možno spoľahnúť
Žumpa musí byť vodotesná. Splašky, ktoré sa do betónovej žumpy dostanú, musia v nej jednoducho zostať bez toho, aby presakovali do okolitej pôdy. Žumpy Nitra majú slovenský protokol vodotesnosti. S novými žumpami tak problémy nebývajú.
Horšie je to už so staršími žumpami, ktoré boli postavené v časoch, kedy sa veľký dôraz na znečisťovanie podzemných vôd nekládol. Staršie žumpy sú často deravé a dochádza k priesakom do okolitej pôdy. Staré poškodené žumpy je potrebné preto opraviť. Optimálnym riešením je však osadiť novú betónovú žumpu. Z dlhodobého hľadiska je to najlacnejšie riešenie.
Poškodenie žumpy je možné identifikovať na základe frekvencie vývozu. Pokiaľ je frekvencia nižšia, ako by zodpovedalo spotrebe vody v domácnosti, je veľká pravdepodobnosť, že k nejakým priesakom dochádza.